Historia futbalu v Kubachoch

Kubachy sú od nepamäti športovou dedinou

Začiatkom 30. rokov 20. storočia kubašskí študenti narodení okolo ročníka 1911, Martin Marko 1908 od Koľara, Jozef Chmura 1911 od Michaličky,Štefan Fris 1911 od Koľara, Martin Greňa 1912 od Ištvanka, Pavol Bukovinský 1911 od Andriša, Michal Jurčo 1910 od Šeligy a Jozef Farbárik 1912 študovali v mestách, kde sa hral futbal, a preto začali aj v Kubachoch rozprávať o futbale. Tu pôsobiaci učiteľ Merva tieto myšlienky začal realizovať. Najskôr si kúpili futbalovú loptu. Začali hrať hocikde na „pľaci“ na záhumní. Vtedajší pán farár Ján Dorník a učiteľ František Hagovský, nadšení pre novoty, boli fandovia tejto hry. Pán farár Dorník v roku 1934 daroval cirkevnú Kostolnú lúku pri cintoríne na účely futbalového ihriska. Ihrisko sa vyznačilo a urobili sa bránky. Futbalisti nemali výstroj, dresy, kopačky a pod. Hrali vo vlastných košeliach a topánkach. Preto pán farár Dorník zakúpil z Prahy bielo-čierne dresy, štucne, kopačky a trenky pre 22 hráčov, a kompletnú výstroj pre brankára. Keď bola výstroj pre hráčov, bol veľký záujem hrať. Trénerom bol poverený pán učiteľ Merva. Tréner vybral hráčov a samostatne trénoval brankára. V letnú nedeľu roku 1935 nastúpilo mužstvo prvýkrát doma na zápas v nových dresoch. Na zápase sa zúčastnilo okolo 500 ľudí, ktorým sa táto hra v novom oblečení veľmi páčila. Po tejto udalosti sa začal hrať futbal masovo. Mladí chlapci chceli napodobniť futbalistov s dresmi. Túžbou každého chlapca bolo hrať za Kubachy. Keď bolo voľného času, futbal sa hral kde sa dalo. Horšie tobo lo s futbalovou loptou. Tej nebolo. Preto sa zošívali handry do gule. Niektorí chlapci si robili lopty z „mechuriny“ - z mechúra (pri zabíjačke mechúr vysušili, vypchali handrami a zašili a to slúžilo ako futbalová lopta).

Chlapi, ktorí sa vracali z Ameriky priniesli lopty, ktoré sa v Kubachoch pomenovali „boľ“, pretože po anglicky sa volá „ball“. Gazdovia neboli z tejto hry nadšení, pretože im chlapci na lúkach „miesili trávu.“ Chlapcov odháňali. Keď futbalisti nechceli byť rušení, chodili hrať na Palesok - polianky, kde sa pásli kravy. Futbal sa hral s veľkou chuťou. Naše prvé mužstvo chodilo hrať najčastejšie do Hrabušíc, Hranovnice, Spišského Štiavnika a Spišskej Teplice. Boli to priateľské zápasy. Súťažne sa začalo hrať až okolo roku 1950. Kubašania mali dobrú spoluprácu s Hrabušičanmi. Veľký fanda v Hrabušiciach bol miestny krčmár, ktorého dvaja synovia hrali futbal za Hrabušice. Ten vždy po zápase, či sa vyhralo alebo prehralo, pohostil aj našich futbalistov. Boli to veľké súboje. Raz keď naši v Hrabušiciach do polčasu vyhrávali a blížila sa búrka, náš futbalista, ktorý mal poškodené kopačky (mal odtrhnutý štupeľ a trčal mu klinec) kopol do lopty s klincom tak silno, že lopta vyfučala. Naši vedeli, že náhradnú loptu nemajú a videli, že súper je lepší, chceli aby hra skončila, aby neprehrali a tak sa aj stalo. Naši futbalisti chodili na zápasy na obyčajnom voze ťahaným koňmi. Kočišom bol Jozef Bednár Kovaľčík (1911), niekedy ich premočil dážď, niekedy keď bola zábava „muzika“ v Spišskom Štiavniku alebo v Hranovnici, zostali na zábave. Ak chceli nejako fi nančne vychádzať, aby mali potrebné fi nancie na futbalové lopty a výstroj, museli hrávať divadlá alebo usporiadať majálesy. Pretože vstupné na zápasy sa od divákov nevyberalo.

Zdroj: Pavol Bukovinsky

1959

Telovýchovná jednota dostala nové ihrisko na Kamenci. Kto to urobil? Každý občan pomáhal – veď  futbal máme radi všetci.

1965

Šport: V tejto kronike by som chcel spomenúť aj našu mládež, ale najmä športovcov. Bude sa to týkať najmä futbalistov. Keď sa pozrieme na naše ihrisko a na jeho výstavbu, nechce sa mi ani veriť, že to je

na dedine. za takýto komplex nemôže sa hanbiť ani mesto. V týchto mesiacoch bola dovezená zo Svitu aj pomerne veľká a pekná tribúna. Naši športovci urobili dobrú propagáciu a dobre prácu aj organizovali, takže v týchto koncu septembrových dňoch už tribúna stojí a zdobí naše ihrisko. Ba na ihrisku je zavedený aj rozhlas. Činia sa aj športovci v hokeji, títo by chceli postúpiť do vyššej súťaže. V tej novej by hrali s Prešovom, Košicami. No nemám pravdu, keď tvrdím, že je tu ani v meste? Hráči od každého druhu športu majú pekné výstroje. Majetok športovcov je veľmi veľký. Iste sa nemýlim, keď poviem, že hodnota ich objektu a výstroje je dvestotisíc korún. Mladí športovci majú ozaj všetko, čo potrebujú. Pekné šatne, v nich sú vane a teplá voda. To všetko však svedčí o tom, že  táto organizácia má schopných ľudí na čele a mnoho dobrovoľných pracovníkov, ktorí mnoho hodín venujú svojmu športu, pomoci a svojím miláčkom.

1969

Šport: I napriek týmto ťažkostiam najväčšie úspechy získali naši športovci organizovaní v Telovýchovnej jednote Sokol Družstevník Spišské Bystré. Udržali si účasť v pomerne vysokých futbalových a hokejových súťažiach. Prvé mužstvo futbalového oddielu hrá v I.A triede so súpermi západnej polovice Východoslovenského kraja. Hokejový oddiel hrá v oblastnej súťaži s Košicami, Prešovom, Martinom atď. je to veľmi náročný šport na hráčov i peniaze, preto udržanie sa v tejto súťaži je veľkým úspechom vedúcich hráčov tohto oddielu. Tu treba pochváliť vedúcich JRD, školy a ostatných verejných činiteľov, ktorým záleží na dobrom mene našej obce, za poskytnutú pomoc. Kde sú hry našich detí a mládencov spred 40 – 50 rokov. Dnešná mládež už ani nepozná tieto hry. Škoda by bolo, aby zapadli do úplného zabudnutia. Aby sa aspoň čo-to zachovalo, chcem aspoň niektoré zaznamenať.

1986

Z tunajších spoločenských organizácií sa teší veľkej obľube medzi občanmi mužského pohlavia futbalový oddiel Telovýchovnej jednoty Družstevník v Spišskom Bystrom. V minulosti chlapci i mládenci vo sviatočné odpoludnia hrali sa s loptou z kravskej srsti na lúkach a na takých miestach, kde i to ľudia dovolili. Prvú futbalovú loptu sme videli v prvej polovici dvadsiatych rokov. Na „Pastirsku zahradu“, ktorá bola vhodná na túto hru, priniesol prvý futbal tunajší učiteľ Štefan Pavčík. Všetci sme obdivovali veľkosť tejto lopty a jej pomerne malú hmotnosť. Prekvapil nás aj spôsob hry, že sa s ňou hraje nohami. Učiteľ Pavčík bol dobrým futbalistom, predviedol nám rôzne futbalové triky. Pre nás to bola veľká senzácia. My chlapci sme striehli za nevídanou loptou, kedy padne mimo ihriska, aby sme sa za ňou rozbehli a aspoň raz ju chytili do rúk a lepšie sa s ňou oboznámili. Neskoršie sa na futbal zabudlo. Až v roku 1934 tunajší rodák Jozef Chmura, študent univerzity v Brne, zvolal tunajších mládencov do školy a tam sme založili futbalový klub. Ihrisko na futbal dal tunajší farár Ján Dorník na „Kosćeľnej luke“. Tento spolok nebol nikde zaregistrovaný, ale v skutočnosti existoval. Okrem futbalových zápasov medzi domácimi hráčmi hrali sa aj zápasy s futbalistami zo susedných dedín. Vždy sa našiel ochotník, ktorý odviezol futbalistov do Hranovnice, Spišského Štiavnika atď. na futbalový zápas, aby oni tiež prišli k nám ukázať svoje futbalové umenie. Okolo „Kośćeľnej luki“ tiekla rieka Bystrá. Často v nej bolo toľko vody, že keď do nej padol futbal, ťažko ho bolo dostať naspäť. Na chytanie lopty zhotovili dlhý lapák, ktorý umožnil rýchlejšie chytiť plávajúcu loptu. Hralo sa v teplých letných dňoch, najmä v prázdninách, preto nebolo núdze o divákov, ktorí sa zabávali na veselých scénach na ihrisku alebo na rozčuľovaní sa fanatikov. K bitkám nedochádzalo. Predsa neišlo o lepšie miesto v tabuľke. Prvýkrát náš futbalový klub začal súťažiť po registrácii pod menom ŠK Spišské Bystré v roku 1948. V prvej sezóne samozrejme všetky zápasy prehral, ale obecenstvo to prijalo športovo. Na školskom majálese žiaci ospievali v kuplete priebeh všetkých zápasov, z čoho sa zachoval iba refrén: „My sme ŠK Bystré klub registrovaný, prví sme odzadu, preto všade známi.“ Potom už hrali lepšie. Naši futbalisti dostali sa až do krajskej súťaže. Viacerí prejavili svoje futbalové nadanie a svoje majstrovstvo dokázali aj tým, že úspešne hrali vo futbalových kluboch v Poprade, Kežmarku, v Spišskej Novej Vsi. Jozef Marušin hral v prvoligovom klube ŠK Žilina a Jozef Jurčo hral za Inter Bratislava. „Farský“ Kamenec prestal byť cirkevným majetkom. Na ňom bolo vymerané ihrisko, ktoré slúži svojmu účelu doteraz. Pri spomienke na športové hry v našej obci je potrebné dodať, že väčšina našich futbalistov pracovala celý týždeň na hospodárstve svojich rodičov alebo v lese. *pozn.: učiteľ Štefan Pavčík (*21.4.1895) pôsobil v Kubachoch v rokoch cca 1.1.1919 – 31. 8. 1939; od 1940 okresný veliteľ Hlinkovej gardy; odvlečený do tábora v ZSSR – Jenakievo dňa 5. 2. 1945 z Popradu.

1988

Telovýchova v našej obci má dlhoročnú tradíciu. Aj v tomto roku bolo niekoľko významných športových a branných podujatí. Najobľúbenejším športom je futbal. Päť mužstiev, z toho štyri mládežnícke dokazujú, že futbal je v obci šport číslo jedna. Občas zohraje futbalové zápasy aj B-mužstvo so susednými obcami, ktoré nehráva pravidelnú súťaž. Každým rokom sa koná futbalový turnaj na počesť výročia vzbury povozníkov Hornádskej doliny, na ktorom sa zúčastňujú mužstva z iných okresov a krajov Slovenska. Ďalší turnaj sa organizuje medzi organizáciami národného frontu v obci. V tomto roku vyhrala turnaj základná organizácia telovýchovnej jednoty. Naše A-mužstvo nám neurobilo radosť, zostúpilo v krajskej súťaži z prvej A triedy do prvej B triedy. Dobre si vedú starší dorastenci, ktorí v krajskej súťaži sa už dlhší čas umiestňujú na popredných miestach v tabuľke. Z družobných akcií sa odohral priateľský zápas v Poľskej ľudovodemokratickej republike so Zakopaným a taktiež odvetný zápas sa odohral u nás.

Zdroj: Kronika obce Spišské Bystré