Začiatky futbalu u nás

Kubachy sú od nepamäti športovou dedinou

Začiatkom 30. rokov 20. storočia kubašskí študenti narodení okolo ročníka

1911, Martin Marko 1908 od Koľara, Jozef Chmura 1911 od Michaličky,

Štefan Fris 1911 od Koľara, Martin Greňa 1912 od Ištvanka, Pavol

Bukovinský 1911 od Andriša, Michal Jurčo 1910 od Šeligy a Jozef Farbárik

1912 študovali v mestách, kde sa hral futbal, a preto začali aj v Kubachoch

rozprávať o futbale. Tu pôsobiaci učiteľ Merva tieto myšlienky začal realizovať.

Najskôr si kúpili futbalovú loptu.

Začali hrať hocikde na „pľaci“ na záhumní. Vtedajší pán farár Ján Dorník

a učiteľ František Hagovský, nadšení pre novoty, boli fandovia tejto hry. Pán

farár Dorník v roku 1934 daroval cirkevnú Kostolnú lúku pri cintoríne na účely

futbalového ihriska. Ihrisko sa vyznačilo a urobili sa bránky. Futbalisti nemali

výstroj, dresy, kopačky a pod. Hrali vo vlastných košeliach a topánkach. Preto

pán farár Dorník zakúpil z Prahy bielo-čierne dresy, štucne, kopačky a trenky

pre 22 hráčov, a kompletnú výstroj pre brankára. Keď bola výstroj pre hráčov,

bol veľký záujem hrať. Trénerom bol poverený pán učiteľ Merva. Tréner vybral

hráčov a samostatne trénoval brankára.

V letnú nedeľu roku 1935 nastúpilo mužstvo prvýkrát doma na zápas v nových

dresoch. Na zápase sa zúčastnilo okolo 500 ľudí, ktorým sa táto hra v novom

oblečení veľmi páčila. Po tejto udalosti sa začal hrať futbal masovo. Mladí

chlapci chceli napodobniť futbalistov s dresmi. Túžbou každého chlapca bolo

hrať za Kubachy. Keď bolo voľného času, futbal sa hral kde sa dalo. Horšie to

bolo s futbalovou loptou. Tej nebolo. Preto sa zošívali handry do gule. Niektorí

chlapci si robili lopty z „mechuriny“ - z mechúra (pri zabíjačke mechúr vysušili,

vypchali handrami a zašili a to slúžilo ako futbalová lopta).

Chlapi, ktorí sa vracali z Ameriky priniesli lopty, ktoré sa v Kubachoch pomenovali

„boľ“, pretože po anglicky sa volá „ball“. Gazdovia neboli z tejto

hry nadšení, pretože im chlapci na lúkach „miesili trávu.“ Chlapcov odháňali.

Keď futbalisti nechceli byť rušení, chodili hrať na Palesok - polianky, kde sa

pásli kravy. Futbal sa hral s veľkou chuťou. Naše prvé mužstvo chodilo hrať

najčastejšie do Hrabušíc, Hranovnice, Spišského Štiavnika a Spišskej Teplice.

Boli to priateľské zápasy.

Súťažne sa začalo hrať až okolo roku 1950. Kubašania mali dobrú spoluprácu s Hrabušičanmi.                                                                                           Veľký fanda v Hrabušiciach bol miestny krčmár, ktorého

dvaja synovia hrali futbal za Hrabušice. Ten vždy po zápase, či sa vyhralo alebo

prehralo, pohostil aj našich futbalistov. Boli to veľké súboje. Raz keď naši v

Hrabušiciach do polčasu vyhrávali a blížila sa búrka, náš futbalista, ktorý mal

poškodené kopačky (mal odtrhnutý štupeľ a trčal mu klinec) kopol do lopty s

klincom tak silno, že lopta vyfučala. Naši vedeli, že náhradnú loptu nemajú a

videli, že súper je lepší, chceli aby hra skončila, aby neprehrali a tak sa aj stalo.

Naši futbalisti chodili na zápasy na obyčajnom voze ťahaným koňmi. Kočišom

bol Jozef Bednár Kovaľčík (1911), niekedy ich premočil dážď, niekedy keď bola

zábava „muzika“ v Spišskom Štiavniku alebo v Hranovnici, zostali na zábave.

Ak chceli nejako fi nančne vychádzať, aby mali potrebné fi nancie na futbalové

lopty a výstroj, museli hrávať divadlá alebo usporiadať majálesy. Pretože vstupné                                                                                                                     na zápasy sa od divákov nevyberalo.