Začiatky futbalu u nás
Kubachy sú od nepamäti športovou dedinou
Začiatkom 30. rokov 20. storočia kubašskí študenti narodení okolo ročníka
1911, Martin Marko 1908 od Koľara, Jozef Chmura 1911 od Michaličky,
Štefan Fris 1911 od Koľara, Martin Greňa 1912 od Ištvanka, Pavol
Bukovinský 1911 od Andriša, Michal Jurčo 1910 od Šeligy a Jozef Farbárik
1912 študovali v mestách, kde sa hral futbal, a preto začali aj v Kubachoch
rozprávať o futbale. Tu pôsobiaci učiteľ Merva tieto myšlienky začal realizovať.
Najskôr si kúpili futbalovú loptu.
Začali hrať hocikde na „pľaci“ na záhumní. Vtedajší pán farár Ján Dorník
a učiteľ František Hagovský, nadšení pre novoty, boli fandovia tejto hry. Pán
farár Dorník v roku 1934 daroval cirkevnú Kostolnú lúku pri cintoríne na účely
futbalového ihriska. Ihrisko sa vyznačilo a urobili sa bránky. Futbalisti nemali
výstroj, dresy, kopačky a pod. Hrali vo vlastných košeliach a topánkach. Preto
pán farár Dorník zakúpil z Prahy bielo-čierne dresy, štucne, kopačky a trenky
pre 22 hráčov, a kompletnú výstroj pre brankára. Keď bola výstroj pre hráčov,
bol veľký záujem hrať. Trénerom bol poverený pán učiteľ Merva. Tréner vybral
hráčov a samostatne trénoval brankára.
V letnú nedeľu roku 1935 nastúpilo mužstvo prvýkrát doma na zápas v nových
dresoch. Na zápase sa zúčastnilo okolo 500 ľudí, ktorým sa táto hra v novom
oblečení veľmi páčila. Po tejto udalosti sa začal hrať futbal masovo. Mladí
chlapci chceli napodobniť futbalistov s dresmi. Túžbou každého chlapca bolo
hrať za Kubachy. Keď bolo voľného času, futbal sa hral kde sa dalo. Horšie to
bolo s futbalovou loptou. Tej nebolo. Preto sa zošívali handry do gule. Niektorí
chlapci si robili lopty z „mechuriny“ - z mechúra (pri zabíjačke mechúr vysušili,
vypchali handrami a zašili a to slúžilo ako futbalová lopta).
Chlapi, ktorí sa vracali z Ameriky priniesli lopty, ktoré sa v Kubachoch pomenovali
„boľ“, pretože po anglicky sa volá „ball“. Gazdovia neboli z tejto
hry nadšení, pretože im chlapci na lúkach „miesili trávu.“ Chlapcov odháňali.
Keď futbalisti nechceli byť rušení, chodili hrať na Palesok - polianky, kde sa
pásli kravy. Futbal sa hral s veľkou chuťou. Naše prvé mužstvo chodilo hrať
najčastejšie do Hrabušíc, Hranovnice, Spišského Štiavnika a Spišskej Teplice.
Boli to priateľské zápasy.
Súťažne sa začalo hrať až okolo roku 1950. Kubašania mali dobrú spoluprácu s Hrabušičanmi. Veľký fanda v Hrabušiciach bol miestny krčmár, ktorého
dvaja synovia hrali futbal za Hrabušice. Ten vždy po zápase, či sa vyhralo alebo
prehralo, pohostil aj našich futbalistov. Boli to veľké súboje. Raz keď naši v
Hrabušiciach do polčasu vyhrávali a blížila sa búrka, náš futbalista, ktorý mal
poškodené kopačky (mal odtrhnutý štupeľ a trčal mu klinec) kopol do lopty s
klincom tak silno, že lopta vyfučala. Naši vedeli, že náhradnú loptu nemajú a
videli, že súper je lepší, chceli aby hra skončila, aby neprehrali a tak sa aj stalo.
Naši futbalisti chodili na zápasy na obyčajnom voze ťahaným koňmi. Kočišom
bol Jozef Bednár Kovaľčík (1911), niekedy ich premočil dážď, niekedy keď bola
zábava „muzika“ v Spišskom Štiavniku alebo v Hranovnici, zostali na zábave.
Ak chceli nejako fi nančne vychádzať, aby mali potrebné fi nancie na futbalové
lopty a výstroj, museli hrávať divadlá alebo usporiadať majálesy. Pretože vstupné na zápasy sa od divákov nevyberalo.